Dr. Michaela Musilová, PhD.

Astrobiologička Dr. Michaela Musilová sa o vesmír začala zaujímať už ako osemročná. Fascinovala ju predstava mimozemského života, na ktorú narazila v encyklopédii pri čítaní o mesiacoch Jupitera a Saturnu. Už ako dieťa písala sci-fi príbehy o mimozemšťanoch a snívala o tom, že sa raz bude venovať „vesmírnej biológii“, dnes známej ako astrobiológia.

Ako tínedžerka však začala pochybovať, či je možné takýto sen vôbec uskutočniť. Uvedomovala si, že ak sa chce venovať vesmírnemu výskumu, bude musieť odísť do zahraničia a veľkú časť svojej cesty si financovať a vybudovať sama. Počas strednej školy preto každý rok brigádovala a snažila sa dosahovať čo najlepšie výsledky. Podarilo sa jej získať štipendium na University College London, ktorá bola v tom čase 7. najlepšia univerzita na svete. Študovala tam geológiu a astrofyziku. 

Život v Londýne bol drahý, preto si Michaela našla tri práce popri štúdiu. Zároveň sa počas štúdia snažila získať  čím najviac štipendií a zapojiť sa do množstva výskumných projektov. To jej pomohlo aby ju vybrali ako jednu z dvoch ľudí z celej Británie na americký Caltech – najlepšiu univerzitu na svete v tom čase. Tam sa mohla zapojiť do špičkového biologického výskumu, čo ju priviedlo o krok bližšie k vysnívanej astrobiológii. K tomu sa jej podarilo získať unikátny grant aby pracovala pre NASA ako 21 ročná ako hosťujúca výskumníčka. V NASA pracovala na výskumnom vozítku Curiosity, ktorý je dnes spolu s jej podpisom na Marse.

Významnou kapitolou jej života sa stali simulované vesmírne misie. Na svoju prvú simulovanú misiu na Mars sa dostala počas doktorandského štúdia. Organizátorov zaujali jej  vedecké skúsenosti s NASA, výskumné projekty aj schopnosť pracovať v náročných podmienkach. Úspešná účasť a výskum jej otvorili dvere k misiám kde už bola veliteľkou posádky a postupne sa z nej stala najskúsenejšia analógová astronautka či marsonautka na svete.

Simulované misie sú experimenty, počas ktorých členovia posádky fungujú v podmienkach čo najviac podobných dlhodobým pobytom ľudí na povrchu na Mesiaca alebo Marsu. Posádky žijú v izolovaných staniciach s obmedzenými zdrojmi, mimo nich sa pohybujú v skafandroch, pracujú podľa prísnych pravidiel a  kontakt s okolitým svetom je obmedzený na maile s dvadsať minútovým oneskorením. 

Počas misií sa testuje nielen technológia, ale aj psychická odolnosť, komunikácia, spolupráca či schopnosť riešiť krízové situácie v extrémnych podmienkach. Práve preto sú simulované misie dôležitým krokom k tomu, aby sa človek raz mohol dlhodobo usadiť na Mesiaci alebo Marse.

Veľkou témou Michaelinej práce je aj výskum života, ktorý dokáže prežiť v extrémnych prostrediach na Zemi. Podmienky v niektorých púšťach, vulkanických oblastiach alebo na ľadovcoch pripomínajú prostredie, ktoré existuje na iných planétach alebo mesiacoch. Tým pádom mikroorganizmy, ktoré v týchto náročných miestach žijú, by mohli byť podobné potenciálnemu mimozemskému životu. Pre tento výskum sa jej podarilo získať mnohé granty, ktoré jej umožnili ako jednej z mála ľudí z celého sveta aby viedla vedecké projekty na všetkých svetadieloch, vrátane Antarktídy.

Popri vede sa skoro 20 rokov venuje popularizácii vedy a vzdelávaniu. Počas dospievania často pochybovala, či má šancu uspieť v odbore, ktorý sa na Slovensku nedal študovať. Aj preto sa dnes snaží mladým ľuďom ukazovať, že ani pôvod z malej krajiny nemusí byť prekážkou. Podľa nej je dôležité nebáť sa skúšať nové veci, prijímať výzvy a nevzdať sa po prvých neúspechoch. Zdôrazňuje tiež že dôležité dbať na to aby naše projekty mali pozitívny dopad na svet a aby úspech nebol dosiahnutý na úkor iných ľudí.

Po úspechoch v zahraničí sa Michaela vrátila na Slovensko na niekoľko rokov. Stala sa predsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, ktorá v spolupráci s viacerými univerzitami, firmami a organizáciami úspešne vypustila prvú slovenskú družicu do vesmíru v roku 2017. Aj tento projekt pomohol k tomu aby vzniklo niekoľko slovenských vesmírnych firiem a zároveň aj k tomu, aby sa Slovensko postupne stalo pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry.

Aj keď má Michaela opäť základňu v USA, naďalej podporuje slovenské organizácie a študentov aby sa zapojili do medzinárodných vedeckých projektov. Spoluvytvorila napríklad súťaž Misia Mars, cez ktorú realizovala študentské experimenty počas simulovaných vesmírnych misií. Vďaka takýmto príležitostiam majú možnosť slovenskí študenti navrhnúť vedecké projekty a byť súčasťou medzinárodných projektov bez toho, aby museli opustiť Slovensko. 

Najnovším projektom, ktorý pomohla založiť, je prvá slovenská simulovaná vesmírna stanica Kozmický Región v Rožňave. Cez súťaž MarsonautiSK vyberú posádku študentov stredných a vysokých škôl na Slovensku, ktorí budú môcť na týždeň žiť a pracovať na výskumných projektoch ako keby boli na Marse. Michaela sa veľmi teší, že mohla aj takýmto spôsobom priniesť viac vedy a vesmíru na Slovensko.